Veľká noc je
v Nórsku dôležitá. V škole aj v práci mám týždenné prázdniny,
všetci nadšene prajú príjemné prežitie sviatkov už od polovice marca
a nefalšovane sa tešia. So záujmom sa vypytujú na prežívanie Veľkej noci
na Slovensku a neskrývajú úžas pri zistení, že u nás si toto skvelé
obdobie kazíme zvykmi, pri ktorých muži bijú ženy nástrojmi upletenými zo
stromu a navyše ich oblievajú vodou. Ak ste nebodaj niekedy pochybovali
o feminizme v Nórsku, v tomto okamihu vás všetky pochybnosti
opustia. Vysvetliť Nórom slovenské veľkonočné tradície a necítiť sa pri
tom ako úplný barbar je fakt ťažké.
Po nórsky sa
Veľká noc povie Påske a pochopiteľne tiež vychádza z kresťanskej tradície
a Ježišovho zmŕtvychvstania a zároveň je oslavou prichádzajúcej jari.
Okrem náboženskej línie, spojenej s omšami a podobnými religióznymi
radosťami, má nórska Veľká noc s tou našou spoločné aj typické jarné
symboly – kuriatka, veľkonočné zajačiky a vajíčka (počas veľkonočných
sviatkov sa spotreba vajec v Nórsku údajne zdvojnásobuje a Nóri len
počas týchto piatich dní zjedia až 21 miliónov vajec). Aj v Nórsku sa
vajíčka farbia ako dekorácia, ale ani zďaleka sa to neblíži tradícii našich
kraslíc.
Veľkonočné
sviatky, spojené s voľnom v práci a škole, trvajú od štvrtka do
pondelka a sú často spojené s jarnou dovolenkou. Nóri húfne jazdia do
hôr, na jarnú lyžovačku alebo bežkovať a užívať si ešte sneh, ale už jarný
vzduch a teplejšie počasie. Keďže vo štvrtok je v Nórsku už voľno,
zatiaľ čo vo Švédsku ešte bežný pracovný deň, najmä Nóri z pohraničných
oblastí v tento deň často jazdia na (relatívne) lacný nákup ku susedom
(tzv. harrytur).
Zaujímavou
nórskou tradíciou je veľkonočné krimi (påskekrim). Každoročne pred Veľkou nocou
v Nórsku vychádza zvýšené množstvo kriminálnych románov, špeciálne antológie
veľkonočných detektívnych poviedok, krimi seriály v televízii a tematické
programy v rádiu. Celé to siaha až do roku 1923, kedy spisovatelia Nordahl
Grieg a Nils Lie pod pseudonymom Jonathan Jerv napísali kriminálny román Bergenstoget plyndret i natt (Dnes
v noci bol vykradnutý bergenský vlak). Brat jedného z autorov, Harald
Grieg, ktorý pracoval ako redaktor v nakladateľstve Gyldendal, napomohol
originálnej reklamnej kampani, keď sa postaral, aby upútavka na túto knihu
vyšla týždeň pred Veľkou nocou na titulnej strane novín Aftenposten, len
s nepatrným upozornením, že ide o reklamu, uvedeným malým písmom pod
textom. Článok pôsobil vierohodne a mnoho ľudí sa domnievalo, že šlo
o skutočný kriminálny čin. Keď o týždeň neskôr, 1.apríla, vyšlo
najavo, že šlo len o premyslenú kampaň spojenú s prvoaprílovým
žartom, vzbudilo to pochopiteľne rozporuplné emócie, zároveň však aj zrejmý
škandinávsky zmysel pre dobrú zápletku. Odvtedy sa krimi stále viac stávalo
súčasťou nórskej Veľkej noci a od prelomu 80. a 90. rokov je aj vďaka
rozšíreniu televízie a kriminálnych seriálov neoddeliteľnou súčasťou
miestnej veľkonočnej tradície. Ide o celosvetovo ojedinelý koncept, ktorý
skutočne hýbe krajinou – ešte aj na kartóne od mlieka mám tento týždeň
krimikomix.
Posledná
štatistická zaujímavosť, spojená s Veľkou nocou v Nórsku, je miera
vlámaní – v tomto období údajne počet vlámaní do nórskych domácností stúpa
až o 37 % oproti iným obdobiam v roku, čo je spojené práve
s odjazdmi Nórov na hory (hoci v posledných rokoch tieto čísla vďaka
rozšíreniu domových alarmov zase trochu klesli).
Nutno uznať, že keď porovnám lyžovačku a dobrý krimi román so šibačkou a oblievačkou, nedivím sa, že Veľká noc v Nórsku patrí po Vianociach k najobľúbenejším sviatkom v roku. A teraz ma prosím ospravedlňte, mám rozčítané niečo napínavé...
