Skúškové začalo. A to celkom zhurta, ešte v stredu
som mala posledné prednášky a už v piatok prvú skúšku. Celý semester
je v Nórsku oproti Slovensku/ČR posunutý tak o mesiac skôr. V lete
som z toho úplne nadšená nebola – predsa len, začiatok semestra v polovici
augusta, v dobe, kedy ma u nás obvykle očakával ešte kopec čistokrvne
letných dobrodružstiev – teraz ale začínam oceňovať výhody tohto systému.
Poslednú skúšku mám 5. decembra, do sviatkov teda dva týždne (školského) voľna,
nevraviac o sviatkoch samotných, ktoré po rokoch rokúcich nebudem tráviť s vidinou
skúšok, visiacich nado mnou ako Damoklov meč, v až príliš blízkej
budúcnosti.
Skúšky mám len tri – na každý predmet jednu.
Celkovo je tu zvykom mať predmetov menej, ale s pomerne väčším množstvom
povinností a tomu zodpovedajúcim vyšším kreditovým ohodnotením. Na každý
predmet je nutné (resp. viac než odporúčané) priebežne čítať nezanedbateľné
množstvo literatúry. A čítať naozaj a naozaj priebežne človeku dosť výrazne
uľahčí život. Jednak to výrazne pomáha, aby človek na hodinách pri debatách
typu „polemizujte, ako by sa dalo namietať proti riešeniu x problému y autora z v článku
abc“ nevyzeral ako blbec, druhak sa na skúške zaručene objaví otázka, ktorú bez
prečítania daného článku/kapitoly nemáte šancu zodpovedať.
Ďalšia vec sú povinné písomné práce/prezentácie,
niečo ako polsemestrálky. Dosť často sú skupinové (u mňa 2 z 3), spravidla
koncipované tak, aby človek musel nielen naštudovať teóriu, ale naštudované aj
aplikoval (my sme boli raz na pozorovaní na vyučovaní na nórskej základnej
škole, následne sme mali „analyzovať“ priebeh vyučovania so zameraním na tie
metódy/otázky, ktoré sme si sami vybrali ako predmet pozorovania; raz sme
robili interview s viacjazyčnými respondentmi a následne sme
zozbierané opäť konfrontovali s problematikou preberanou na prednáškach;
raz sme dostali nórsku písomnú prácu cudzojazyčného žiaka a mali sme ju
analyzovať z hľadiska syntaktického, sémantického etc., táto posledná
úloha bola samostatná). Musím povedať, že to boli úlohy časovo celkom náročné,
ale naozaj zaujímavé a nedá sa poprieť, že som sa pri nich fakt dosť
naučila. Tieto práce nie sú hodnotené, môžu byť len uznané/neuznané (hoci pri 2
z 3 sme dostali aj relatívne vecnú spätnú väzbu), sú však považované za
prerekvizitu pripustenia ku skúške – tj., nenapíšeš prácu/nenapíšeš ju dosť
dobre, nemôžeš ísť ku skúške.
Samotné skúšky sú potom písomné aj ústne (častejšie
písomné, ja mám písomné dve, jednu ústnu). Termíny skúšok z každého predmetu
sú pevne dané – tj. skúšky mám 23. a 28.11. a 5.12. Vybrať si nemôžem, len
pri skúškach, ktoré prebiehajúc viac dní (u mňa tá posledná, kde sa skúša celý
prvý decembrový týždeň), mám nárok do istého dátumu poslať žiadosť o termín
v konkrétny deň, v prípade, že mám na to vážny dôvod (iná skúška, práca).
Ako sa inak rieši, keď termíny kolidujú, to netuším, ale nie je úplne neobvyklé
mať skúšku v stredu, v piatok a potom hneď v pondelok.
Ústna skúška má prebiehať tak, že na každého skúšaného
je vyhradených 30 minút. Skúšaný dostane tému/okruh a cca 25 minút má na
ňu odpovedať, pri čom bude dostávať doplňujúce otázky. Toto zatiaľ poznám len
veľmi teoreticky, na ústnej skúške som ešte nebola, takže som sama zvedavá, ako
to bude vyzerať.
Písomná skúška trvá štyri hodiny. Pozostáva z dvoch
častí – úloha s dlhou odpoveďou a úlohy s krátkymi odpoveďami.
Pri dlhej odpovedi človek obvykle dostane jedno zadanie, ktoré má zodpovedať
(niekedy má na výber z dvoch), pri krátkych odpovediach si človek musí vybrať
tri z piatich (prípadne štyri zo šiestich). Koľko je to správne množstvo
pri dlhej a pri krátkej odpovedi vám nepovie nikto, dozviete sa len toľko,
že čas by mal byť rozdelený rovnomerne medzi tieto dve časti – a že teda tri
krátke by mali cca rozsahovo (a výpovednou hodnotou) zodpovedať jednej dlhej.
Nuž, ja som odovzdala 7 strán husto popísanej A4, zatiaľ čo spolužiačka
(pravda, výrazne väčším a rozvláčnejším písmom, ale aj tak) strán 21...
tak vám neviem, ostáva len dúfať, že moje odpovede šli priamo k veci a brilantne
zhrnuli všetko podstatné, čo povedané byť malo. Mimochodom, na výsledky sa čaká
dva až tri týždne, takže držte palce.
Inak priebeh skúšky je celkom zábavný. Človek môže
mať na lavici písacie potreby, nejaké jedlo, pitie, vreckovky a študentský preukaz,
zvyšok musí byť nielen v taške, ale tašku ani nemožno mať po ruke, musí
byť spolu s kabátom odložená v jednom rohu miestnosti. Skúška trvá
naozaj dlho, takže ľudia si urobia pohodlie, povyzúvajú sa, vyložia desiaty...
niekto má chlebík, niekto dózu načistenej mrkvy, jedna žena mala dokonca šejker
a nejakou záhadnou zmesou a liter mlieka, z toho mlieka postupne
odlievala do šejkra a priebežne tento záhadný elixír popíjala. Za toľkú
dobu sa človeku chce ísť na záchod aj niekoľkokrát, takže musí zodvihnúť ruku,
počkať, kým k nemu nepodíde niekto z dozorkonajúcich a v jeho
spoločnosti slávnostne odíde na záchod. Poviem vám, čúrať a pri tom
myslieť na to, že za nie práve zvukotesnými dverami číha vaša vyučujúca, ten
pocit som nezažila asi od škôlky.
Takže skúškové začalo, a to zhurta. Ale tá
predstava, že budem po Vianociach tráviť celé dni len čítaním kníh, ktoré
dostanem pod stromček, a to bez výčitiek svedomia... na nezaplatenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára